Nissan Micra - Paradox na entú
Na test Nissan Micra som sa veľmi tešila. Nissany som vlastnila dva a oba som si obľúbila. Prvý bol Note, ktorý bol pracant a neskôr som ho posunula rodičom. Druhý Nissan bol kontroverzný, ale o to viac mnou zbožňovaný - Nissan Juke. Môj Jukinko mi veľmi prirástol k srdcu, nebol to hocijaký Juke, ale ten s najväčším motorom a akčným krídlom. S dcérou sme v ňom strávili veľa času cestovaním do škôlky a túrovaním vypaľovačiek. No keď do rodiny pribudol syn, pocítili sme nevýhodu malého kufra a museli sme ho predať. Teraz si viete predstaviť moju slabosť pre Nissany a tú radosť, keď som sa dozvedela, že budem mať na chvíľu znova Nissan.
Nissan Micra už zďaleka nepôsobí mikro. Vďaka zašpicateným predným aj zadným svetlám dostal trochu agresívnejší výraz, už si len tak niekto na vás netrúfne, že hej, odpáľ ty krpec! Vďaka oranžovej metalíze sa prejavila aj veselá stránka autíčka. Tá funky farba Micre naozaj pristane. Zatiaľ sa mi Micra pozdáva. Svojim veselozamračeným imidžom so mnou na diaľku koketuje a ja sa začínam pri nej cítiť tínedžersky bláznivo. Už sa neviem dočkať, až zasadnem za volant a budeme na ceste spolu robiť neplechu, ako za starých dobrých časov s Jukom!
Tak nech sa páči, sadaj! A s nadšením zabuchnem dvere. Dobre som počula? To čo bol za zvuk? Inak obľúbená veta môjho syna a ja konečne chápem, že sa pýta úprimne, pretože zvuk nepozná. Hm, len sa mi asi niečo zazdalo. Sadám za volant a chvíľku hľadám gombík Štart. Na žiadnom štandardnom mieste nie je, už uvažujem, či zavolám mužovi, že neviem naštartovať. Ale našla som ho v tesnej blízkosti riadiacej páky. Netradičné.
Pomaly sa vydávam na prvú jazdu. Podľa prvotných informácií to má byť maličké úspornučké autíčko. Ahá, zato má taký malý motorček a (0,9 l) ahá, zato sa mi ťažko rozbieha a ahá, preto to ani nepridáva! Moje nadšenie z Micry sa postupne zmenšuje. Ako budeme robiť bordel na ceste? S Jukom to bolo oveľa zábavnejšie, ten počúval a reagoval hneď. Ja chcem pobláznenú malú Micru! Jooj, jazdenie na nej ma nebaví, skôr ma dostáva do stresu, či stihnem vypáliť do križovatky včas a ujsť tomu vyblýskanému Mercedesu, ktorému sa malo tú drzosť vpliesť do cesty malé auto. Takže prednosť v jazde dávam asi o minútu dlhšie ako bežne, rada netrpezlivých áut za mnou je asi dva krát taká dlhá ako inokedy. Pardón, ale ja musím mať supervoľnú cestu, aby som sa na hlavnú dostala bezpečne a bez skapania motora uprostred vozovky.
Rýchly odpich do križovatky, či predbiehanie si vďaka maličkému objemu motoru vyžaduje túrovanie na max. Vysoké otáčky sa zákonite prejavia aj na spotrebe. Micra mi na začiatku ukazovala priemer v meste cez 7 l/100 km, čo je bežná spotreba na starom Nissane Note môjho otca keď ide do vinohradov. A to je v porovnaní s Microu teda sakra živé auto. Neskôr som sa s plynom naučila pracovať efektívnejšie, spotreba klesla na 6 l. Aj tak, na malé auto s malým motorom by som ako laik žena očakávala nižšie cifry. Musím konštatovať, že moja testovaná Micra je robená na štýl jazdy dedko. Niečo mi tu však nehrá. Tá Micra, čo má byť pre mladých? Pobláznená, mladícka a funky? Niekto tu chce spojiť dve, možno až tri generácie, ale ako vieme, tie si nikdy nebudú rozumieť. Preto ak chcete byť kúlový v štýlovom malom aute, zvoľte si prosím nejaký väčší motor a na dedkov zabudnite.
Aspoň to parkovanie v podzemnej garáži je vďaka veľkosti auta v pohode. Vypínam motor a s pocitom dokonalého zaparkovania vystupujem z auta a zabuchujem dvere. Divný zvuk je späť! Tak sa mi to nemarilo, je to zvuk dverí! Plechový! Neveriacky otváram dvere a zatváram ich znova. Počujem dobre. Som prekvapená, pretože interiér Micry pôsobí kvalitne, prepracovane a exkluzívne, keďže palubovku zdobí kožená linka vo farbe karosérie a plasty sú pekne naleštené a nič nenaznačuje lacnému zvuku z dverí. Čo ma tu ešte prekvapí? Žeby veľkosť interiéru? Auto už dávno zvonka nepôsobí subtílne. Posvietim si na to a podrobím ho testu s dieťaťom v autosedačke a kočíkmi v kufri. Autosedačka sa na isofix v Micre prichytí hneď. I dieťa sa mi do sedačky usádza celkom komfortne, dokonca má dosť miesta aj na nožičky bez potreby sedadlo spolujazdca posúvať extrémne dopredu. Ani obšuch copu o dvere sa nekoná. To je veľmi pozitívne zistenie. Horšie dopadol test s kočíkmi. Som milovníčkou značky Stokke a ani jeden z mojich dvoch obľúbených modelov som do kufra nedokázala napratať. Chýbali centimetre, možno aj desať… V zvedavosti, či sa do kufra Micry niečo zmestí, som vyskúšala aj iné značky kočíkov. Teraz s istotou viem, že sa vám tam vprace Inglesina Quad so superzložiteľným podvozkom alebo klasické golfáče. Preto ak máte vysnívaný kočík, moja rada znie, kúpiť auto podľa toho, do akého kufra sa vám kočík vprace. Ale ak máte vysnívané auto práve Nissan Micra, choďte kočík nakupovať s autom a dajte si ho vyskúšať do kufra, presne tak, ako to robia kočky v obchode s kočíkmi Candies the Original Stroller Boutique.
Nepridáva to, žere to, malé je to, pre koho to auto vlastne je? Pre študenta s tučnou peňaženkou? A ďalšie zaujímavosti - plechový zvuk vs luxusný interiér. Malý objem motora vs veľká spotreba. Mladícky image vs dedko štýl. Auto plné paradoxov. Protiklady sa však priťahujú a k tejto malej Micre zaručene vyberajte silnejší motor. Aha, on však žiaden silnejší nie je!
Autor: Ela Grebečiová, Foto: Marek Varga
