Peugeot 308 1,2 PureTech 130k EAT8 – Agent Pežó Tri. Nula. Osem. / Krycie meno: Myší kožuštek
Coffee to Go! Ale iba jednu! Mars volá na Venušu: Haló? Prečo iba jednu? Takže, prečo? ... Lebo Francúz! Dosť bolo nemeckých dokumentárnych filmov o ťažkých prémiovkách a na chvíľu stačilo aj „šikovných riešení“ vhodných napríklad na chalupu. Dnes si pozrieme francúzsku romantiku. Že nič pre vás? Nuž, keď myslíte... ale, ešte než hodíte flintu do žita, prečítajte si francúzsku Love Story, lebo Vianoce už klopú na dvere.
O Francúzoch sa všeobecne traduje, že majú radi dobré jedlo (pripravené s láskou), vedia vyrobiť skvelé Beaujolais (ale to aj my, Slováci), že sa pekne obliekajú a milujú všetko, čo je esteticky krásne... a presne toto mi stačí k tomu, aby som pochopila, prečo je Peugeot taký luxusne elegantný, napriek tomu, že pôsobí ako šedá myška. To, že navonok pôsobí skôr ako hanblivý introvert, ktorý sa len veľmi jemne, až bojazlivo snaží osloviť (osobne si myslím) nás z Venuše, je práve to, čo je na ňom príťažlivé. My predsa nepotrebuje „vulgárne“ zvukové prejavy výfukov, ktoré majú pod kapotou enormné stádo anglických plnokrvníkov. Nám stačí aj 1,2 PureTech, benzínový trojvalec so 130 koníkmi. Aspoň pre toto konkrétne auto. My totiž tým Francúzom zožerieme všetko. Preto dokážeme dlho sedieť v tých pohodlných sedadlách s nádychom športových škrupiniek v kombinácii koža/alcantara. Sú opäť nenápadne šedé, ale s puncom luxusu.
Exteriér vizuálne neposkytuje prehnane dominujúce prvky. Celkovo mi pripadá jednoliaty, zaoblený, až bezpohlavný. Pôsobí ako taká chutná jednohubka. Veď je to Francúz, tak ako Jean-Paul Belmondo, okatý, nosatý úprimne povediac, žiadny Adonis, ale svojím šarmom a bezprostrednosťou očaril celý svet. Presne ako Peugeot 308. Až hĺbavý pohľad do potmehúdskych predných LED kukálov, ktoré sa za tmy odrážali vo výklade miestnych potravín ma presvedčil, že „myší kožuštek“ je naozaj len krycie meno. Za pozitívnu zmenu v porovnaní so staršou generáciou agentov Tri Nula Osem vnímam presun loga, leva, ktorý mi pripomína pózujúceho Alexa z rozprávky Madagaskar na piedestále ZOO v Central Parku, NY. Tento však pózuje na prednej maske chladiča.
Interiér = francúzsky „medveď“ (rozumej Mercedes). Sediac v ňom som si spomenula na hodnotenie 5 diamantového hotela v Amerike. Odvážim sa tvrdiť, že ak by niečo podobné existovalo aj pre autá, čo sa týka výberu a spracovania materiálov, šplhal by sa na víťazné priečky. Interiér 308 pôsobí veľmi elegantne a nadčasovo, žiadna extravagancia, skvelá ergonómia, až na pár detailov, ktoré ešte spomeniem, je všetko logicky sústredené na šoféra. Tento agent je ako splnený sen každej ženy bez sponzora, šaty od svetoznámeho návrhára, kvôli ktorým sa nemusí zbavovať nehnuteľnosti, aby si ich mohla dovoliť.
Ak sa ešte k tomu pridá aj fakt, že je tu 8 stupňový automat, aký som dostala do testu, pokojne si môžete dovoliť aj lodičky. Odšoféruje to. Nezatracujem budúcich pánov majiteľov, ani nápad, ale akosi sa mi Peugeot 308 hodí viac k tomu jemnejšiemu pohlaviu. Ale,.... prečo by to mali byť len ženy? Pod kapotou testovačky bol benzínový motor 1,2 PureTech so 130 koňmi pri 5500 ot./min a točivým momentom 230 Nm pri 1750 ot./min., vo výbave Allure. Kombi spotreba uvádzaná výrobcom je 5,4 l/100 km v prípade 17“ zliatinových diskov Rubis. Reálne číslo spotreby u mňa bolo 7,5 l/100 km. Ale pozor! Testovačka sa len „zabiehala“ a možno preto ten výraznejší rozdiel v spotrebe. Keď som kamarátke s nadšením rozprávala o Francúzovi, o jeho mäkkých plastoch, o jednoduchom ovládaní prvkov infotainmentu, o tom ako parádne reaguje automatické zapínanie a vypínanie diaľkového osvetlenia, že má cúvaciu kameru, že rôzne asistenčné systémy efektívne reagujú (napríklad snímanie mŕtveho uhla, park assist) kukala na mňa ako na blázna a dala mi otázku: Na čo ti to je, potrebuješ to? Jasné že nie, nepotrebujem, ale ja to chcem! Nemusím sa spoliehať len na môj šiesty, siedmy a X-tý zmysel. Ani extratónované zadné okná, ani 3D navigačný systém v podstate nepotrebujeme. Ale môžu slúžiť ako prevencia pri večne sa sťažujúcich deťoch, že im svieti slnko do očí a je im teplo. Super, nie? Všetko super... až na tempomat. Tak to je jedna z mála vecí, ktorú som u pána „Skoro Dokonalého“ vôbec nepochopila. Kompletne ukrytá páčka za volantom, ktorou sa nastavuje tempomat a je úplne mimo zorného poľa vodiča? Takýto tempomat je presne tak zbytočný, ako solárne poháňané karaoke.
Keď som už začala tými nie zrovna najbystrejšími riešeniami, pre mňa bolo dosť ťažké zvykať si na usporiadanie budíkov, ktoré je úplne naopak, ako u väčšiny áut. Je to asi len sila zvyku, ale predsa... Čo sa týka miesta na dolné končatiny, ako vpredu, tak aj vzadu za prednými sedadlami ho je dostatok. Dokonca aj trošku vyšší človek (tak do 180 cm) môže pohodlne sedieť. Netvrdím, že to dá bez prestávky celú cestu k „slovenskému moru“. To nie, treba zastaviť. Už aj kvôli bezpečnosti a psychohygiene. Vtedy nastane čas vytiahnuť energy drinky a lepeňáky od mamky z kufra auta s objemom 420 l. Podvozok... ten francúzsky podvozok... alebo skôr, tie naše cesty? Hm, po cestách u našich západných susedoch, by nikto nič nemohol voči nemu namietať. Na tých našich, je to raz tak raz onak. Niekedy som mala pocit, že je to celé také... roztrasené. Ale v situáciách, ktoré sa od septembra dejú na cestách (podľa mňa je to sprisahanie), je ten podvozok úplne najmenší problém.
Na záver sa vráťme k úplnému začiatku. Prečo len jedna káva? Lebo šéf je len jeden! A predsa šéf je šofér! Spolujazdec má smolu, on si nemá kam tú kávu odložiť, odkladací „post“ na nápoje sa vyskytuje v počte kusov: 1. Takže vlastne ak kávu kupujete sebe, nemusíte pozývať spolujazdca (alebo on vás), ušetríte, a stačí si vypočítať, koľko ušetrených káv vám „kúpi“ Francúza za cenu 22.880,- EUR. A možno s akciou aj za menej. P.S. Len pripomínam, že do Vianoc sú už len necelé tri mesiace... tak rozmýšľajte nad darčekmi... a nezabudnite napísať Ježiškovi.
Autor: Amy Zaťková, Foto: Filip Damé
