Ford AWD Experience TOUR
Keď prišla do redakcie pozvánka na Ford AWD Experience 2017, bez váhania som zdvihol ruku. Možno s pocitom, že sa to z mojej strany očakáva. Prečo? Ford mi vôbec nie je cudzí. Pánom mi hovorilo staré dobré 2,5 litrové STčko, stále ma ako pána oslovuje dvojlitrový dízlový automat vo Focuse a podstatné, moja súčasná automobilová milenka je AWD. Takže ak sa prihlásil „vhodnejší“ kandidát na túto akciu, na mieste odpadnem.
Neodpadol som a balil kufre. Kecám, iba jeden kufrík, predsa program je na jednu noc, teda 2 dni jazdenia. Presný harmonogram (okrem rozdelenia do áut – 2 kusy novinára v aute pri presune), miesta výmeny vozidiel, čas a miesto obedov, večere a ubytovania. A večierka. Zdá sa vám to vtipné? Tá večierka? Mne nie. „Naša Sonička“, teda pani, ktorá okrem iného zastrešuje novinársku obec, je síce milá a usmievavá, na druhej strane až príliš zodpovedná a tvrdá. Ako Július Cézar. Mail pokračoval prosbou o zaslanie konfekčnej veľkosti. Budú darčeky? Príloha bola so spresnením vozidiel na tento trip. Oči mi hneď hľadali dve písmená. RS. Parádička. Novučičký Edge, nová Kuga, Mondeo, S-Max a Ranger. Proste celá paleta Ford AWD cars.
Ráno sa stretávam s kolegami, novinármi. „Fasujeme“ paličky na „svojky“. Pre mladších: normálny sefliestick. WTF? Na čo mi táto vec bude? Kašlem na to, niekomu darujem. A prichádza poučenie od organizátorov. „Vyhlasuje sa súťaž o najlepšiu „selfie“, víťaz dostane Ford Focus RS na týždenný test.“ Do prčic. Kde som dal tú zázračnú vecičku? Mám ju a okolo vidím kolegov študujúcich návod. Predsa len, väčšina z nás má skorší dátum výroby. Všetko funguje a vyráža sa.
Ranger 3,2 TDCi 154 kW/200 k A6 WildTrak
Na diaľničný úsek mi bol pridelený Ranger. Nie práve prostredie, v ktorom sa cíti najlepšie. Ale vôbec sa nestráca. Príjemné, pohodové jazdenie, v ktorom ma nedokázali vyprovokovať ani kolegovia z kolóny. Proste je to iný, špecifický život s týmto kolosom. Pseudoburanský. Ako by neexistovalo okolie, lebo všetko dá dole svojím zjavom. Lebo vraj trošku násilia neznamená vojnu. Tekovské Nemce a striedanie vozidiel. S Rangerom sa lúčim, nie však na dlho.
S-MAX 2,0 TDCi 132 kW/180 k P6 Titanium
Iný svet. Už pri nasadnutí sa vo mne mení hormonálna hladina. Z poloburana na rodinný typ uhladeného zjavu. S-Max je výborné auto, v Titanium výbave fakt luxusné. Po úseku Nemce – Salamandra Resort (miesto obeda) som z miesta spolujazdca vystúpil akýsi oddýchnutý, zrelaxovaný. K fungovaniu inteligentného AWD viem iba toľko, že aj keď elektro-magnetická spojka dokáže pustiť na zadné kolesá až 100% krútiaceho momentu, skôr ako budete mať potrebu tento fakt reálne zistiť, príde možno aj 15-ty servisný interval. Proste toto chce kľud, pokoj a rozvahu. Viac onedlho v teste. Výborný obed a zvedavý „hospodský“. „To modré je parááádne“ – zanôtil ľúbozvučnou stredoslovenčinou. Dostal aj krátku predvádzaciu jazdu a RS má ďalšieho nového fandu.
Edge 2,0TDCi 154 kW/210 k P6 Sport
Úplná novinka v SUV segmente a navyše – v úchvatnej zlatej. (moja výzva predajcom – predávajte zákazníkom tieto nevšedné farby, ak nie po dobrom, tak po zlom) Sport v označení som zobral trošku vážnejšie a skúsil dynamickejšiu jazdu k cieľu – Vígľašskému zámku. 210 ps, motýliky pod volantom, označenie Sport, AWD. Na dynamiku dosť, na šport málo. Otázka a odpoveď samému sebe: „ozaj sa chceš naháňať s SUV po okreskách? No to asi nie.“ Ale páči sa mi. A chcem ho. A aj som do dostal. Na prvý dotyk na celý víkend po ukončení tejto akcie.
Príchod na Zámok Vígľaš. Úžasné miesto. Ak ste tam neboli, určite si to nemôžete nechať ujsť. Krásne prostredie, zaujímavá história a aj fakt, čo všetko dokáže fyzická osoba za pár desiatok miliónov a pár rokov vybudovať. Z ruiny, zámok. „Nalejme si čistej vody.“ Štát by bol v násobkoch, časových aj finančných a možno by sa ani skutok nestal. Ale to je iný príbeh. Krátke poučenie, ktoré v podstate bolo privítacou kávou s oznámením, že si môžeme autá, pekne naskladané na nádvorí, ľubovoľne zobrať na výjazd.
Ranger 3,2TDCi 154 kW/200 k A6 WildTrak Vol.2
Opäť som sa k nemu vrátil. Kopcovité okolie si ho priam žiada. Vybral som sa teda hľadať nespevnený povrch, kde by som preveril fungovanie AWD. Lúčka s vyjazdenými koľajami sa mi zdala byť ideálnym miestom. Zdala. Podmočené podložia a „cestné“ pneumatiky sú na sily akéhokoľvek pohonu. Keď sa mi začali pretáčať všetky kolesá a Ranger nevyrážal žiadnym smerom, hlavou mi preblysli spomienky, ako veľmi bola rozbahnená príjazdová cesta a či by tých pár kilometrov k najbližšej pomoci moje tenisky zvládli. Ale veľký chlapec sa nedal zahanbiť a spolu sme to zvládli. Tohto „mestského“ chlapca onedlho porovnáme so zarasteným „pracantom“. Uvidíme kto z koho. Ranger odovzdaný.
Focus RS 2,3 EcoBoost 257 kW/350 k M6
Osamotený, ponechaný bez pozornosti, ktorú si zaslúži. Tak som našiel stáť Focus SR na nádvorí. Vypýtal som si kľúče. Sadnem, nastavujem posed v kokpite. Nedarí sa to úplne. Príplatkové „športovejšie“ sedačky vo výške trestnej lavice na hokeji? Do prčic už 2.krát. A stále tak nejako v spojení s RSom. Nevadí, štartujem a ideme sa baviť kto z koho. Našiel som si krátku, ale o to lepšie naskladanú „kopcoidnú“ okresku takmer bez premávky, ukončenú asfaltovým otočiskom (asi autobusov). Prvá jazda kľudná, treba predsa namemorovať uloženie zákrut, zohriať pneumatiky a všetky kvapaliny na prevádzkovú teplotu. Rukavice na ruky, Race mode, systémy kradnúce úsmev Off. Prvý pevný štart mi nevyšiel, okrem pneumatík riadne zasmrdela aj spojka, ale nevadí. Nahodil som to do pravej šestky krásne bokom, auto sa šmýka a tých maximálnych 70%, ktoré dokáže hodiť na zadnú nápravu asi plne využíva. A ešte aj tu vie deliť. 90% na vonkajšie koleso. Pozriem do spätného a ostáva za mnou iba kúdol dymu a prachu z krajnice. Moc času nie je, ľavá osem a scenár rovnaký, len teraz som bol rýchlejší a zvodidlá som minul možno iba o centimetre. Tento, asi dvojkilometrový úsek, prechádzam viac bokom ako rovno. Hore ešte tri donuts. Brzdy dymia, gumy smrdia, ja spotený. Cítim sa, ako keby som pretiahol tri sfetované štetky a rotvajlera. Ak to ľudia z Tuhovskej dočítali až sem bez infarktu, tak všetko od naťahovania rukavíc bolo inak.
Vyššie popísaný scenár by podľa všetkého zvládol. Ja som však za ten relatívne krátky čas zistil to, že RS v Race mode je výborné auto, sériové nastavenie podvozku by som za seba prirovnal k majstrovskému dielu. Celé jeho správanie je predvídateľné a s ľahkosťou ovládateľné. Až mi tam chýbal kúsok živelnosti. 350 koní má výborný nástup, takmer bez turbo diery. AWD, ako som už spomenul, dokáže prerozdeliť 70% na zadok a tam ešte jedno delenie 1 k 9 na vonkajšie koleso. Výborne vyťahuje zo zákrut. Tú „seflie“ súťaž musím vyhrať – je to záväzok pre vás, RoadLife-istov.
Focus RS som vrátil a prišiel večerný program. Zábava spojená s históriou. Na izbe ma čakal plášť a klobúkom, ani neviem z ktorého obdobia. Odhad na 17. storočie. Tu sa ukáže, kto si ubral nejaké tie kilá pri vypisovaní mailu. Bol to cool nápad. Človek nerieši žiadny „dresscode“. Oblečenie, prostredie a program v podobe historických tancov ma vrátil v čase. A večierka.
Mondeo 2,0TDCi 132 kW/180 k P6 Titanium
Ranný presun do Park Hotela Tartuf v Beladiciach absolvovaný v dizajnovo asi najviac podarenom Mondeu. Ako jediné z vozidiel, ktoré sme mali k dispozícii, má aj masážne sedačky. A je to parádička. Chvíľu som sa pohrával s myšlienkou rozrezať tú kožu a vyslobodiť úbohú Thajčanku. Ale asi je za to dobre platená, tak ju nebudem oberať o prácu. Ako obchodný cestujúci, Mondeo by bolo určite jedným z horúcich kandidátov na nový pracovný nástroj. V takmer maximálnej výbave poskytuje určite luxus a pohodlie vyššej triedy. Ergonómia zvládnutá na 1++.
Kuga 2,0TDCi 110 kW/150 k P6 Titanium
Cestu do Bratislavy nám spríjemnila prekopaná Kuga. Viac ako príjemne prekvapil hlavne agilný motor. Kombinácia s automatickou prevodovkou v tejto konfigurácii je to najracionálnejšie rozhodnutie budúceho pána. Aj na to však môžem zmeniť názor – pripravujeme priamu porovnávačku „FULL“ a „SOCIAL“ Kugy.
Záverečné hodnotenie? Na pekné spomienky treba mať viac, ako iba dobrú pamäť. Ďakujem FORD SUMMIT MOTORS Bratislava.
Autor: Peter Baran, Foto: Jozef Murárik
