Keď vám nezostane na handsfree
Neviem, či poznáte ten pocit (alebo či som iba ja také nenávistné indivíduum), keď vás pomaly, ale isto čoraz viac nasierajú veci, nad ktorými ste kedysi iba mávli rukou. Vtedy ste boli mladý, bez starostí, s optimistickými vyhliadkami do života, nádejou v očiach. Nehovorím, že som starý, len môj pohár trpezlivosti je možno o čosi plytší, než by bolo pre moje duševné zdravie vhodné. Alebo je to tým, že na cestách je čoraz viac áut, čím sa zároveň zvyšuje pravdepodobnosť, že stretnete niekoho/niečo, čo zásadne ovplyvní váš život, lebo budete musieť ubrať plyn, či dokonca pribrzdiť a na ďalšej červenej sa budete nachádzať o jedno – dve miesta ďalej, než vám to (vo vašej mysli) vychádzalo dovtedy. Každopádne, automobilová kultúra je rozmanitá ako aprílové počasie a prináša so sebou mnoho pekného, ale aj nepekného, otravného, zbytočného alebo takého, aké sa zrovna mne nepáči, takže je to automaticky zlé.
Určite ste sa už stretli s takzvaným (resp. ja som ho práve tak nazval) „námesačným autom“. Úplne náhodne ho nasledujete cestou do práce a všetko sa zdá byť fajn. Potom začne vybočovať zo svojho jazdného pruhu, centimeter po centimetri... A potom sa znenazdajky strhne späť a v pruhu jazdí sťaby pingpongová loptička, odrážajúc sa od vodiacich čiar. Vy také nemehlo nechcete mať pred sebou, tak sa pustíte do predbiehacieho manévra, pričom keď sa vám s námesačným zarovnajú spätné zrkadielka, s veľavravným výrazom na tvári ? la „nejebe?“ sa snažíte zistiť, čo za podčloveka sedí za volantom tej káry, že ju nevie udržať v jazdnom pruhu. Jeho tvár mu však z dvoch tretín zakrýva nejaký aj fón, aj tablet. Zrazu je všetko jasné.
Keď vás však takýto človek ohrozí, alebo, nedajbože, nevyrazí do pol sekundy po naskočení zelenej, najradšej by ste mu jeho mobil hodili pod jeho vlastné kolesá. Keď sa takto voči motoristickej etikete prehreší chlapík na jednotkovej Fabii, dokážem to pochopiť (ak potom netelefonuje 10 minút). Čo ma však zaráža, je to, koľko ľudí s ozaj drahými autami si radšej priplatí za karbónový lem okolo držiakov na poháre, než za bluetooth hands-free. Koľkokrát vidím drahé bavoráky, audiny, Bentley a v nich ich šoférov s telefónom prilepeným na uchu. To fakt bolo to auto také drahé, že už nezostalo ani na hands-free? Nehovorím, že s použitím hands-free sa z chronického telefonistu razom stane Sébastien Loeb, určite nebude jazdiť ako duchom nepríčetný.
Téma drahých áut a manuálnych telefonistov ma natoľko fascinuje, že som si spravil aj tabuľku PRE a PROTI, aby som pochopil, čo vedie ľudí k tomu, že nepoužívajú hands-free.
Telefón pri uchu
| Výhody | Nevýhody |
| Tí, čo do mňa asi nabúrajú, lebo sa nepozerajú pred seba, ale na môj mobil, vidia, že mám najnovší iPhone- ?? |
Riskujem pokutu a najmä stratený čas hádaním sa s policajtmi, že 60 Eur je veľa, lebo veď ani nemám na hands-fre |
| Maximálne jedna ruka na volante | |
| Jazdím ako debil | |
| Napíšu o mne nenávistný článok na RoadLife |
Hands-free
| Výhody | Nevýhody |
| Obe ruky na volante (poprípade jedna na stehne spolujazdkyne) |
Jednorázové spárovanie telefónu trvá asi 30 sekúnd |
| Je to bezpečnejšie | Niekomu by sa mohlo zdať, že si v aute spievate |
| Je to legálne | |
| Je to pohodlnejšie |
Závery si spravte sami. Čo, žiaľ, zatiaľ hands-free nevyrieši, sú spisovatelia, ktorých počet nebezpečne dobieha, ak už nie predbieha, počet telefonistov. Tých mám extra rád, pretože na rozdiel od telefonistov, ktorí sú síce v nevedomí, ale aspoň sa polopríčetne obzerajú okolo seba, sa títo musia plne sústrediť na virtuálne klávesy v mobile a my môžeme len dúfať, že majú vo svojich autách Asistenta pre Automatické Brzdenie Pri Whatsappovaní Pretože Šofér je Nezodpovedný Chuj.
Autor: RoLand
