Modrá je dobrá, ale vie aj nas**ť.
Hneď na začiatok vás upokojím: nie, toto nie je politický článok. Ale vlastne tak trochu aj hej, ale nie tak, ako si práve teraz predstavujete. Každopádne, najprv na úvod malý príbeh na základe skutočných udalostí.
Je deň H. Zobudil som sa trochu neskôr, než zvyčajne, ale so zlou náladou. Pozriem von z okna – prší, škaredo je. Človek by ani politika po teplé rožky nevyhnal. Niečo zjem, oblečiem sa, z televízie si jedným uchom (dnu a druhým von) vypočujem čosi o zdravej strave od nejakého doktora čo ho všetci veľmi počúvajú a potom sa vyberiem do práce. Naštartujem auto a hustou premávkou sa prepracujem z bežných mestských ulíc na ešte hustejší obchvat alebo rannú diaľnicu. Všetci (samozrejme vrátane mňa) evidentne zabudli na to, že dáždnik nemusí vážiť 1,5 tony, spaľovať mŕtve dinosaury a vrčať pri tom. Zároveň zabudli na to, ako sa takýto dáždnik v daždi ovláda, čo hneď niekoľkí demonštrujú tým, že svoj dáždnik naperú do dáždnika niekoho iného. To sa samozrejme v priebehu pár minút pretaví do paralyzovanej dopravy, lebo každý okoloidúci si musí nehodu dôkladne pozrieť. Moje už aj tak zúfalé tempo sa teda zmení na takmer nulové. A so mnou samozrejme trpia všetci vodiči stojaci na inkriminovanej diaľnici.
Vlastne nie úplne všetci. Periférne zbadám vo svojich spätných zrkadielkach nejaký pohyb. Premávka sa nemotorne rozostupuje a z nej sa vyrúti... nejaká tmavá limuzína s modrým majáčikom a húkačkou, trúbiaca a blikajúca na všetkých tých, ktorí sa nedokážu okamžite odpratať z cesty. Limuzína eventuálne prefrčí okolo mňa. Za jej volantom sedí nejaký vyholený týpek a za zatmavenými zadnými oknami presvitá iba silueta nejakého obtlstlého orgánu. A práve tu sa mi občas zastaví rozum.
Aby sme sa vyhli konfliktom, dajme nabok veľké vládne, medzinárodné či policajné kolóny alebo transporty. Tam sa za rýchly, efektívny a bezpečný presun dá rozumne argumentovať. Ale keď vidím, že právo prednostnej jazdy využíva nejaký arogantný zmrd, najradšej by som mu všetky kondómy, viagru aj veľké eurobankovky napchal do ri**. Kam sa dopekla ponáhľa? Podpísať nejakú nevýhodnú nevypovedateľnú zmluvičku? Vyhlásiť kamarátovi „súťaž“? Skartovať nejaké dôkazné dokumenty? Alebo nebodaj do práce? A ja čo, ja som si prišiel len tak z pasie postáť v rannej zápche a počúvať čoraz dlhšie hlásenia z dopravného servisu? A ostatní? Nechodíme náhodou všetci do roboty, aby nám potom mohli strhnúť 40 či koľko (radšej ani nechcem vedieť) percent z našej výplaty, len aby si z nej u**bali aj títo „biznismeni“ a mohli si ňou vyčistiť svoj deň? Že sú dôležití? A doktori či učitelia nie sú dôležití? Že sa ponáhľajú? No lebo ja mám k**va čas...!!
Keď už niekto túto krajinu riadi tak, že nevie zabezpečiť dostatočne priepustné (alebo aspoň kvalitné) cesty, že presmeruje obchvat mesta aj za cenu zdržania tak, aby viedol cez „tie správne“ pozemky, tak nech si tú zápchu vychutná spolu s tým plebsom, ktorý naňho maká. A keď chce stihnúť svoju robotu, nech si privstane rovnako ako všetci ostatní, ktorým náš trhací kalendár zákon neumožňuje využívať magické modré svetielka.
Autor: RoLand
