Nesmrteľní chodci
...Alebo si to o sebe aspoň myslia. Reč je o chodcoch, cyklistoch, indivíduách tlačiacich nákupné vozíky plné udrbaného železa… Skrátka všetkých, ktorí sú účastníkmi cestnej premávky a nemajú auto, či motorku. Aby sa zbytočne nenasrali tí, ktorých sa to netýka, tak hneď na úvod posielam priateľský pozdrav všetkým chodcom, ktorí využívajú primárne chodníky, ktorí prechádzajú cez priechody pre chodcov aspoň náznakom zrýchleného tempa (ak im to zdravotný stav dovoľuje, samozrejme), alebo ktorí aspoň nosia svetlá, reflexné prvky, držia sa kraja cesty a správajú sa predvídateľne, rozumne a evidentne milo. Pretože milí ľudia sú super ľudia a ak by boli milí a rozumní všetci, je dosť možné, že by sme mali na cestách neobmedzenú rýchlosť a zároveň veľmi nízku nehodovosť. O tom niekedy nabudúce.
Avšak, žiaľbohu, na ceste narážame aj do na veľa chodcov, na ktorých intelekt by bola aj Mariánska priekopa príliš vysoko, alebo ktorí sa skrátka správajú ako nesmrteľné hovädá. Čo je dosť vtipné, pretože ak náhodou príde k fyzickej konzultácii, tak si myslím, že ich vetrovka voči plechom auta nemá veľmi veľké šance. Každopádne, títo ľudia sa inšpirujú obdobou známeho paškizmu „vyhraj voľby, môžeš všetko“, a to „vstúp na prechod, môžeš všetko“. Horliví uchádzači o Darwinovu cenu si to pre istotu skrátili len na „môžeš všetko“.
Títo ľudia netušia, že aj pre autá platia určité fyzikálne zákony. Alebo to naschvál ignorujú, čisto z trucu, že oni musia používať nohy a MHD, zatiaľ čo vodič si vozí svoj zadok vo vyhrievanom sedadle a nemusí okolo seba trpieť náhodných spolucestujúcich rôznych vôní a zápachov. Takže nemajú problém skočiť na prechod pár metrov pred autom. Najlepší sú takí, čo tak urobia čumiac do mobilu so slúchadlami v ušiach, alebo chrbtom k premávke. Úplne ideálna je kombinácia oboch. Vlastne nie, na vrchol rebríčka sa dostávajú tí, čo takto prechádzajú cez cestu mimo priechodu pre chodcov. Blbé je, že policajti takýchto debilov neriešia, ale ak ich náhodou zrazíte, hrozí vám odobratie vodičáku, basa a bohvie čo všetko ďalšie. No a čo, že ste nemali šancu. Oni sú v bezpečí, lebo veď prechod. „Však ale podľa zákona je vodič predsa povinný…!!!“ No, nech skúsia túto vetu sformulovať s roztrieskanou hlavou, dolámanými nohami a trvalými následkami, keď ich náhodou dáte dole. To im ale nedochádza. Hlavne že vy pôjdete bručať. Dobrý deal, nie?
Uznávam, že nie všetci vodiči sú anjeli. Niektorí slušným chodcom na prechode nezastavia. A existujú aj čuráci, čo na jednosmernej dvojprúdovke prefrčia okolo auta, ktoré práve chodca púšťa. To však neznamená, že keď sa už chodec dostane na prechod, lebo ho nejaký uvedomelý vodič pustí, musí ostentatívne spomaliť a užívať si každú sekundu na vzácnej zebre. Veď nech ostatných hoc aj jebne. V prvom rade si neuvedomuje, že dáva svoju frustráciu vyžrať presne tomu vodičovi, čo mu paradoxne prejavil láskavosť. A v druhom rade už ani neviem, čo som chcel napísať, taký som nasratý. Skvelí sú aj chodci, ktorí prechádzajú cez cestu na červenú, zle si vypočítajú voľnú medzeru ale ani za boha nepridajú do kroku, aby neobmedzili prichádzajúce autá.
Taktiež nerozumiem cyklistom, ktorí jazdia takmer v strede pruhu cesty (lebo krajnica je samozrejme rozpadnutá a špinavá), najlepšie dvaja vedľa seba, pričom paralelne pri ceste je špeciálna cesta pre cyklistov. Chalani, šliapajte do pedálov, ako len chcete, ale vždy budete autá zdržovať. Ak navyše patríte medzi tých, ktorí si potom doma honia ego, ako prispeli k ekológii, zamyslite sa, koľko áut kvôli vám muselo pribrzdiť a následne vykonať predbiehací manéver. Garantujem vám, že im pri tom nešla z výfukov svieža vôňa.
No ale potom sú tu ešte dementori (slovný základ „dement“ je čisto náhodný), ktorí chodia po tme po krajniciach úzkych medzimestských ciest, samozrejme bez akéhokoľvek osvetlenia či reflexného prvku, zato oblečení v tom najtmavšom, čo šatník dal. To isté platí o neosvetlených cyklistoch. Raz som jedného takéhoto magora zbadal, až keď bol pol metra od môjho spätného zrkadielka. Nemal ani len odrazky na pedáloch. Ja som zas nemal šancu nijako zareagovať. Obaja sme mali len šťastie, že sa naše trajektórie neprekrývali. Takýchto ľudí vodič nemá šancu zbadať, ani keď je na ceste sám. Keď idú oproti autá, v pozadí svieti mesto a nebodaj prší, je takýto chodec či cyklista doslova neviditeľný. Ale keď ho zrazíte, budete vyšetrovaní za prečin usmrtenia. Ja by som to obrátil a zvalil to na samovraždu.
Takže, milí chodci a cyklisti, ktorých sa to týka: skúste si občas predstaviť, že v aute sedíte vy a nesprávajte sa ako ignoranti. Tak, ako vás poteší, že vás vodič na prechode pustil, poteší zas vodiča, že sa správate ako ľudia. A nezabudnite: nie ste nesmrteľní.
Autor: RoLand, Foto: Huffpost
