Revolúcia
Letíte si vo svojom hatch-i či sedane s prívlastkom Sport a skôr ako na vás žmurkne pažravé oko ukazovateľa paliva premkne vás pocit mraziaceho, až akútneho prekvapenia hraničiaceho so zúfalstvom. Čo sa deje?
Máte skvelé ráno, išli ste skôr spať, vstali ste skôr, pretože večerné počasie už nedovolilo výjazd a tým zrušilo pravidelný tréning s vašou druhou, štvorkolesovou láskou. Máte kopec času a zrazu sa naskytne možnosť, ktorá je ojedinelá, a to spraviť si doma raňajky.
Uznajme, že v dnešnom hektickom svete a veľmi dynamickom spôsobe života, na zdravé raňajky a nebodaj doma pred odchodom do práce, či na služobku, nie je.priestor, resp. veľmi zriedka. Tentokrát ano a vy zisťujete, že ten kúsok kuchynskej linky, so schopnosťou udržať nízke teploty má zákutia, v ktorých nachádzate suroviny na vytvorenie šialených kombinácii všetkého čo vám chutí. S vedomím, že podobná situácia sa tak skoro nemusí opakovať, efektívne vytvoríte zmes raňajkových chodov, za ktoré by sa nemusel hanbit ani štvorhviezdičkový hotel vo svojom tyždennom menu. Jednoducho mega raňajky.
Maximálne spokojný, naplnený, s mozgom, ktorého plne zamestnávajú aktivity žalúdka, teda mierne otupelý a trochu komótny sadáte do auta v ústrety vašej služobnej ceste na druhú stranu republiky.
Štart! Nie, motor už beží pár kilometrov a je teda dostatočne čulý na svižný presun. Tento štart odpálilo vaše tráviace ústrojenstvo a začala sa revolúcia. Ako pri každej, aj začiatky tejto sú pripravované v utajení so simuláciou a skúškami rôznych čo najmenej devastujúcich, ale často zapáchajúcich opatrení. Pokiaľ však krízový štáb vyhlási prepad do nižších čísiel a niet iného východiska, začne sa valiť s obrovskou razanciou za jediným cieľom. Prevrat. Prevrat spôsobujúci spomínané zúfalstvo.
Netreba manažerský sedan vyššej triedy, ani oblek od Huga či prádlo od Kelvina, nie sú doležite Rolexy dokonca ani česť a hrdosť, pokiaľ sa ozve príroda podporená kvalitnou raňajkovou kombináciou, od ktorej si žalúdok odvykol asi pre ôsmimi rokmi a vy zrovna sedíte v aute na diaľnici kde návestná tabuľa ukazuje čerpaciu stanicu vzdialenú 25 km, voľba je jasná. Navzdory novému sadzobníku euro pokút a proti akýmkoľvek zásadám zadupnete plyn do podlahy a užijete si jednu z najpútavejších jázd plnú adrenalínu a snahy orientovať všetku silu do pár jednoduchych svalov v oblasti análnej delty. Zrazu sa 300 końový sedan, či ľahký 200 koňový hatch zdá ako strašne pomalý s mizernou akceleráciou a obmedzovač v 8000 otáčkach za minútu je prekliate nízko. Premávka strašidelne hustá, stále to niekto brzdí v ľavom pruhu a vy s grimasou na tvári márne kričíte „uhnííí, budeš to tepovať???“
Črevná flóra si svoju prácu vykonáva až príliš dobre a stále zostáva 10 km. Motor dostáva strašnú nakladačku, keď sa máte potrebu neustále ujisťovať, či to tá štvorka nepotiahne aj nad 170, nepotiahne, „sakrááá“, päťka je strašne dlhá, žiadny záťah, pomalé auto, „nenávidím ťa“!
Všetko sa zdá byť neuveriteľne spomalené, všetci majú more času a práve teraz úplne všetci dodržujú povolenú rýchlosť, neuveriteľné! Blázon za volantom si však hovoria všetci vaši diaľniční kolegovia a s jedovatou poznámkou na jazyku syčia na vaše koncové svetlá strácajúce sa na horizonte. Keby však tušili, pochopili by tú základnú, primitívnu potrebu.
O pár minút neskôr v miestnosti zhruba 1m2 s doplnkami z porcelánu ďakujete Bohu, vláde, diaľničnej spoločnosti, svojmu autu, ktoré opäť milujete a hlavne predvídavému majiteľovi čerpacej stanice, ktorému počet toaletných kabínok s číslom 5 vyhovoval najviac. Jeden z najkrajších pocitov v živote – uvoľnenie a zadosťučinenie, že vaša urputná snaha naozaj nebola márna, nikomu sa nič nestalo a textilu zostala jeho hrdosť.
Aevum gloria!
Autor: Marek Varga
