Stredopoliari
Diaľnice sú fajn. Široké, rýchle cesty, spájajúce mestá a miesta po celej krajine. To, že naša krajina je v súvislosti s výstavbou diaľníc výkladom falošných sľubov politikov, je dnes normálne. A to, že jedna posraná križovatka za posranú miliardu eur (D4R7) jednoducho nebude dokončená, minimálne ďalších 5 rokov (v princípe je takmer všetko hotové a dôvody zastavenia nejasné), je iba silne krikľavým dôkazom skazeného národného povedomia. Veď Slovák sa zase ohne a nechá dobre vytrtkať ďalším veľkohubým prísľubom.
Na druhú stranu, zrušiť by mohli všetky diaľnice! Zničiť, zbúrať, rozmontovať. Ponechali by sa iba okresky 3. triedy, ideálne iba nespevnené poľné a lesné skratky. A nech ľudia chodia pešo! Pretože my, ani po tom kúsku asfaltu s viacerým jazdnými pruhmi v jednom smere, ktorý sa za 30 rokov podarilo postaviť, nevieme jazdiť normálne - pripúšťam, že za normálne môže každý jeden “nedokončený” vodič považovať niečo iné. Napríklad zavadzanie, zdržovanie, obmedzovanie, či ohrozovanie.
Absolútne najviac ma iritujú stredopoliari. Slovenskí diaľniční stredopoliari. Jedinci, okupujúci stredný jazdný pruh na jedinej slovenskej trojprúdovke tak, že vytvárajú všetko, len nie plynulosť, pohodu a bezpečnosť za volantom. Opäť však pripúšťam, že oni to môžu vidieť inak, hoci ťažko hľadám argumenty, prečo by sme ich nemali nenávidieť! Zahryzol som si teda do prstu a dal sa analyzovať, prečo toľkí slovenskí vodiči a vodičky, jazdia výhradne v strednom jazdnom pruhu na trojprúdovej (pseudo) diaľnici?
Pohľad 1: Recidíva
Punkeri, zloškrti, zmrdi, naschválnici, egoisti, frustranti, nešťastníci, motoristickí dezoláti, zakomplexovanci, burani z vidieka - nech sú to ktokoľvek, robia to opäť a zas, opakovane a cielene len preto, aby ostatným ukázali, že majú svoje práva, prav(u)du a ústavnú slobodu!
Pohľad 2: Strach
Rozumiem. Bojazlivá mladá matka sama s deťmi na palube, jazdiaca po rýchlej ceste bez krajnice, bez skutočných odpočívadiel, bezpečnostných zón, s rizikom, že zabije seba, deti či niekoho, kto si práve mení defekt a nemal kde zastaviť. Strach vytvárajúca definícia slovenského, stavebno-diaľničného bezvládia! Strach je sviňa a má zásadnú moc, pretože nás dokáže ovládnuť veľmi rýchlo a efektívne. Strach viem ospravedlniť, ale dá sa s tým pracovať - kto sa bojí, nech nelezie na diaľnicu! A hlavne nie na tú našu, trojprúdovú!
Pohľad 3: Obyčajní ľudia
Milí, zlatí, dôverčiví občania štátu, ktorí nevidia nič zlé na tom, pokiaľ si zodpovedne a veľmi pomaly (vraj opatrne) jazdia v strednom pruhu. Majú predsa dobrý rozhľad na obe strany, dozadu sa nepozerajú, takže nevidia záchranársku snahu vodičov kamiónov, ktorí vo svojej povolenej 90-ke musia obchádzať prekážku s debilne sa usmievajúcim optimistom. Obyčajní ľudia nepredpokladajú možné následky svojho konania, nie sú schopní konštruktívneho myslenia a predvídania. Zrejme nemajú kapacity na to, aby boli schopní snažiť sa o lepšiu budúcnosť nás všetkých, jednoducho sa iba presúvajú, nikomu predsa nerobia nič zlé a všetkým prajú … strednoprúdovú radosť z cestovania.
Pohľad 4: Vychovávači
Pedagogický zbor motoristických nasrancov, ktorí rovnako jazdia v strede, nalepení na riti iného stredopoliara s túžbou nahnať mu strach z porušovania ich osobného zákona a blikaním diaľkových svetiel, smeroviek, hmloviek, baterky na telefóne, prípadne odpaľovaním svetelnej rampy na lovenie kengúr, ho vystresovaného prinútiť vyváľať sa niekde v jarku vedľa neexistujúcej krajnice. Srdečná gratulácia tomu črevu, ktoré v tej chvíli drží volant a súčasne má v hlave nasrané!
Pohľad 5: Flegmatici
Umiernení vychovávači, ktorí problém stredného prúdu neriešia agresivitou, ale momentom prekvapenia. Javí sa to ako absolútne pokojný prejav snahy o dodržanie plynulosti premávky eliminovaním akýchkoľvek rizík, ktoré by mohli vyplynúť z obiehania zľava, v prípade, že pravý pruh je voľný a stredopoliar na diaľnici relatívne opustený. Flegmatici jazdia po diaľnici, v princípe správne, teda podľa rýchlosti a prejazdnosti volia správny jazdný pruh, ale pri strete s ortodoxným stredopoliarom vytvoria nečakané prekvapenie, pretože … obiehajú sprava! Tento spôsob boja proti strednoprúdovej demencii býva paradoxne z polovice účinný a potom ako flegmatik obehne stredopoliara v pravom pruhu, ten sa po chvíli presúva na pravý okraj a pokračuje srávne.
Premýšľam, pokiaľ by sa niekto, kto má tú moc, postavil, šmaril kus asfaltu do stola, nakričal na zodpovedných v lesklých fráčikoch a stavbári by konečne dostali zelenú na skutočné dokončenie začatých vecí, naposledy pripúšťam, že by sa téma stredného pruhu zrejme nemusela riešiť. Nie som si tým však úplne istý, pretože my sme Slováci a my to takto celé zrejme chceme!
Autor: RoLand
