Veľkonoční vodiči
Už minulý rok som k tejto téme chcel napísať, ale než sa mi dostatočne prestali od hnevu triasť ruky, bolo už po Veľkej noci a teda by celý článok bol trochu po záruke. Tentokrát sa mi však podarilo nasrať pekne v predstihu, takže nech sa páči.
Veľká noc je pre nekresťana sama osebe dosť mätúca, pretože to v prvom rade ani tak nie je noc (drvivá väčšina kultúrno-zábavných aktivít sa odohráva cez deň) a nemá pevne stanovený dátum v kalendári. Zároveň je mätúca pre prekvapivo veľkú skupinu ľudí, ktorí si myslia, že práve toto je ten deň, kedy treba oprášiť klobúk/baretku/akúkoľvek nositeľnú starožitnosť, polorozpadnutý vodičák a bielu Feliciu 1,9D v podobnom stave so štýlovým pásom hrdze zvýrazňujúcim dizajnovú líniu nad zadnou tabuľkou s EČV. Evidentne sú zmätení aj tí, čo si myslia, že práve na Veľkú noc je okej vypiť si na návšteve a následne sadnúť za volant a šoférovať v čoraz „lepšom“ stave a nálade na ďalšiu a ďalšiu návštevu, až do (nehody) večera.
Prvú skupinu zmätených rozpoznáte ľahko: sú to zväčša starší ľudia, často z vidieka, ktorých dlhoročná šoférska prax pozostáva najmä z nedeľných jázd 3 minúty do kostola a späť. Keď sa teda raz-dvakrát za rok odhodlajú opustiť toto bezpečné a dôkladne preskúmané teritórium pozostávajúce zo štyroch zákrut a ocitnú sa v meste, kde na nich svietia všelijaké čudesné červené a zelené svetlá, chytia miernu paniku a potrebujú čas na to, aby to celé vstrebali. Jazdia teda minimálne 15 km/h pod maximálnu povolenú rýchlosť. Na zelenú sa z križovatky rozbiehajú zásadne tak, že po zasvietení zelenej napočítajú do tri, potom radia jednotku a potom dávajú spojke dôvod napísať si na FB status s hashtagom #metoo. Ak je pred nimi auto, začínajú počítať až vtedy, keď sa rozbehne. Predvídanie? A veď oni sa neponáhľajú...
Simulovanie roztláčania auta hore kopcom Akcelerácia prebieha na prvý, po minúte aj druhý prevodový stupeň, na čo okamžite vyraďujú do neutrálu. Že aj za nimi je premávka? Ale veď oni idú aj tak dopredu... Pri obiehaní týchto neborákov treba mať na pamäti, že môžu kedykoľvek pomaly a zároveň isto zmeniť smer jazdy a že zákonite najprv dlho brzdia, aby až v poslednej chvíli vyhodili smerovku a odbočili kamsi do dvora alebo na sídlisko. Tým značne prekvapia každého, kto sa už chystal vzniknutú prekážku na ceste predbehnúť. Samozrejme, že podobne môžu (zavadzať) jazdiť aj víkendoví vodiči z mesta. Ich filozofia je, že keď sa neponáhľajú oni, nemusia sa ponáhľať ani ostatní...
No a k tým druhým sa hádam ani nemusím vyjadrovať. Alebo vlastne prečo nie? Sú to hlúpe arogantné hovädá, ktoré si neuvedomujú, že jazdou pod vplyvom alkoholu neohrozujú iba svoju riť a svoje auto, ale aj všetky predmety a osoby, ktoré im budú v momente nešťastia stáť v ceste. Do stavu opitosti sa väčšinou dostanú vďaka svojim nemenej hlúpym kamarátom-spolujazdcom. „A veď daj si s nami... Nebuď mäkký! Nebóój, nechytia nás...” Môže medzi nimi byť hocikto: od čerstvých šoférov, ktorí sa spoliehajú na svoje šťastie, cez pártymanov, čo majú „všetko pod kontrolou”, až po dospelých, ktorým je to proste jedno a s debilným výrazom v tvári držia nepripútaní volant jednou rukou zvútra dole a posmelení ohnivou vodou jazdia ďaleko nad rámec toho, čo sa dá ešte považovať za spoločensky akceptovateľné. Alebo to hrajú na triezvych a správajú sa presne ako víkendoví vodiči z prvej skupiny. Čím pomalšie ideš, tým si menej podozrivý.
Keď si myslíte, že pohárik je fajn, veľmi sa mýlite. Pri strete s triezvym a dobrým šoférom môžu podgurážení ďakovať za bezškodový priebeh zväčša práve jemu, ale keď sa stretnú so sviatočným šoférom z predošlej spomínanej skupiny, môže sa z dňa osláv, rodinných stretnutí a dobrej nálady stať deň tragický. A to nechceme nikto. V rámci extrémneho masochizmu mi inak napadajú ešte šoféri kombinujúci „kvality” prvej aj druhej skupiny, ale to už radšej ani nebudem rozoberať. Ak si to teda číta ktokoľvek, čo si myslí, že aj tento rok bude mať s policajtmi šťastie a veď jeden-dva poháriky sú úplne v pohode, nech nám ostatným spraví láskavosť a využije taxi alebo MHD.
Autor: RoLand, Foto: www.dreamstime.com
