Cyklistická demencia
“Tebe musí dobre jebať” - áno, vyletelo to zo mňa a samého ma, sediac za volantom a čakajúc na zelenú, prekvapilo. Chlapík na bicykli, navlečený v najnovšom saganovskom, lebo potom sa vraj dá vyšlapať aj hore do Sásovej, to dal nie raz, ani 2x, ale 3x na červenú, napriek tomu, že z bočných ulíc mali autá a iní príslušníci premávky vedúci nejaké vozidlo, kurva zelenú!
Nebývam konfliktný, verte mi že nie, ale toto bolo 3x na krátkom úseku, tak som ho dobehol a cez okno auta sa opýtal, či videl ten semafór a keď už ide po rovnakej ceste ako autá, či si myslí, že je to v poriadku? Spravodlivo doplním, že som predtým krátko zatrúbil, v snahe upútať jeho pozornosť, čo dajme tomu mohlo viesť k expresívnemu výkladu protistrany.
“Čo trúbiš ty kokot, môžem spadnúť” bola reakcia asi 50 ročného chlapa, ktorý nevyzeral, že nevie narátať do 5, cena jeho bajku bola okolo trojky vrátane značkového oblečenia, takže zrejme vie zarobiť peniaze. Nechcem súdiť podľa zovňajšku, ale domnievam sa, že človek, ktorý už investuje do kvality má v hlave viac ako mokré seno a keď už sa bicykluje v meste, tak snáď rešpektuje aj jeho dopravný systém a pravidlá. No jedine, že by nie!
“Spadnúť? A nechceš radšej umrieť a skurviť život rodine toho čo ťa zabije lebo ide bezpečne na zelenú a nepočíta s farboslepým debilom, prípadne tej svojej, ak nejakú máš, tiež?” - sorry, ale na titul kokot nie som zvyknutý a zrejme sa vo mne vyvinula aj potreba nedať Darwinovi toľké šance. Ujo mal následne ešte nejaké poznámky o dopravnej pedagógii, ale vo výsledku si myslím, že pochopil a skrotol. Ak som, tým zabránil aspoň jednému nešťastiu, som za to vďačný!
Tento poludňajší zážitok predsalen zanechal stopy a viedol ma k zamysleniu, prečo sa to deje a čo ľudí na úzkych “sedankách” vedie k podobným činom? Viem! To tie sedanky! Tvrdé, úzke, športové, pre amatéra až deštruktívne súčasti bicyklov. Teda takto, cyklistov jazdiacich na červené vídam stále dosť, ale nikdy to nie sú ženy, ani hipsteri, ani Maroš Kramár. Usudzujem, že príčinou nezmyselných činov je jednoducho tlak. Tlak na guliach!
Homosexuálne oblečenie (bez urážky menšiny, na nich to vyzerá dobre, na polotučných pseudocyklistov z kancelárií odpudzujúco), tesné, priliehavé legíny alebo kraťasy, vajcia udreté o sedadlo, natlačené v akejsi plienke akože na ochranu - zrejme pred hovnom, keď sa pri zrážke, ktorú riskuje poserie, tvrdé boty fixnuté v pedáloch, lebo si profík, ktorý nutne potrebuje využiť každý milimeter pohybu, proste čistá bondage na ceste! Uznávam a vôbec sa nečudujem, že nie sú schopní registrovať nejaký semafór. Vysporiadať sa so všetkými komplikáciami, ktoré si vedome vyskladali, naozaj nedáva priestor na nič iné ako utrpenie!
Neviem presne ako sú mužské semenníky napárované na mozog, ale je zjavné, že ich stimuláciou (rôzneho druhu), sa chlapi správajú inak, ako v stave, nazvime to testosterónového hladu. No a pokiaľ si niekto takto “ustrojený” sedí na guliach desiatky kilometrov, pripúšťam, že môže ísť o syndróm tzv. cyklistickej demencie. V tomto prípade už nemôžeme riešiť nejaké farby, tu ide, v prípade mestského výskytu, o formu prežitia!
Ďalším, skupinu dementov našťastie zužujúcim faktorom je, že sa jedná prevažne o “športových” cyklistov, teda ľudí na športových cestných bicykloch. A opäť sme pri dobrovoľnom utrpení, pretože tieto bicykle majú všetko čo najtvrdšie a najtuhšie, to aby fungovali - v rukách a nohách profesionálov. Ja som Sagana nikdy nevidel isť sa bicyklovať po meste a pokiaľ by aj šiel, som presvedčený, že by si vzal malý, spratný mestský bajk alebo kolobežku a voľné kraťasy s pohodlnými teniskami.
Asi sa chceme podobať, asi chceme byť trendy. A asi to potrebujeme všetkým ukázať, čo sa samozrejme nepodarí v lese alebo na cestách za humnami, kde nikto nie je, nikto nevidí. Mám radu, existujú sociálne siete - stačí fotka z treťotriednej okresnej cesty bez premávky, uverejniť, pooznačovať a je to. Všetci uvidíme a nikto nezomrie!
Cyklistika je sama o sebe super, ale ja by som sa bál takto spútaný vôbec vojsť do mesta a riešiť tam všetky nástrahy dopravy. A keď už raz niekto ľudí naučil, že na červenú sa stojí a na zelenú ide, skúsiť ich zmiasť jazdou naopak v priliehavom tričku hraničí, minimálne s pokusom o samovraždu.
Autor: RoLand
