Volkswagen eGolf: Finále
Vrátim sa na moment v čase... V máji 2015 mi prišla elektronická správa od jedného z mojich najlepších kamarátov. Víťazoslávne som sa uškrnul, otvoril som si skvelé prosecco a oslavoval som. Rišo v ten pamätný mesiac zrušil objednávku na vozidlo Tesla Model X a začal uvažovať o kúpe Boxsteru GTS. Mimochodom, Tesla mu vrátila zálohu 5.600,- CHF až vo februári 2016 a potvrdila tým zvesti o neserióznom jednaní, šíriace sa médiami, ktoré nepodľahli elektro-mobilnému ošiaľu a pochybnému čaru Elona Muska. Tým všetkým chcem povedať, že pred viac ako rokom som pojem „elektromobil“ považoval za nadávku a produkt ako taký za nezmyselný výsledok byrokratickej mašinérie. Zmenilo sa odvtedy niečo?
Vďaka iniciatíve nášho Mareka a pochopeniu Mareka Chovanca z importu Volkswagenu sme na náš historicky prvý dlhodobý test dostali Volkswagen eGolf a odštartovali projekt Elektrické leto 2016. Laco verný svojej závodníckej náture ho hneď spakruky zobral na automobilovú súťaž a všetkých prekvapil slušným umiestnením presahujúcim pôvodné očakávania. V každom prípade, prvé dojmy boli nečakane pozitívne. Marek sa následne zhostil úlohy hlavného testovača a elektrický Golf sa mu zapáčil natoľko, že ho naozaj využíval ako každodenný dopravný prostriedok, predovšetkým v meste, s veľmi pozitívnymi poznatkami. V rámci skúmania limitov elektro-mobility sa Miloš nechal silno vyhecovať a zistil, že v Chorvátsku je elektrická infraštruktúra ďalej ako u nás.
Po všetkých redakčných zážitkoch, zisteniach a skúsenostiach som dobre vedel do čoho sa púšťam, keď som eGolfa prevzal na záverečnú časť testu. Zásadná limitácia samozrejme spočívala v dojazde, ktorý v mojom podaní nepresiahol 130 km. Problém dojazdu je určite aj psychologickej povahy, je to iné keď na palubnom počítači GTI svieti dojazd 40 km a za každým druhým rohom je čerpacia stanica a iné, keď rovnaký počet kilometrov zobrazuje eGolf a dobíjacia stanica je na opačnom konci mesta. Nutne musím doplniť, že z každej križovatky som štartoval ako prvý, plne využíval dostupnú dynamiku a užíval som si neveriace pohľady ostatných účastníkov mestskej premávky. Áno, dojazd stačil aj na krátke výjazdy mimo mesto, nakoniec eGolf sa pravidelne zúčastňoval našich stretnutí na Pezinskej Babe. Ak som cestou tam veľmi šetril, mohol som si dokonca dovoliť jeden, dva ostré výjazdy z Perneckej strany, s povinným intenzívnym dobíjaním dolu kopcom. Bol som fascinovaný jazdným zážitkom. Ohliadnuc od toho, že ide o jediný Volkswagen, ktorý má na „otáčkomere“ číslicu desať, zrýchlenie z miesta do rýchlosti 60 km/h, podporené absolútnou absenciou zvuku motora, je skutočne imponujúce (4,2 s). Elektrický pohon pridával na prvý pohľad bežnému Golfu svojský rozmer a čaro. Už Marek písal, že ticho v kabíne na neho pôsobilo upokojujúcim dojmom a ja to môžem len potvrdiť. V porovnaní so spaľovacími motormi je rozdiel v pridanej akustickej pohode rovnako veľký ako rozdiel medzi motorom spaľujúcim naftu a benzínovým agregátom. K celkovému komfortu prispievalo aj „balónové“ šestnásťpalcové ekoobutie a na rozbitých slovenských cestách výborne fungujúci podvozok. Takže, taký lepší Golf so všetkým čo k tomu patrí, vrátane kompletnej výbavy.
Možno očakávate, že v rámci dlhodobého testu vyhodnotíme elektrickú spotrebu a ekonomickú výhodnosť v porovnaní s klasickými pohonmi. Nevyhodnotíme. Nielenže u nás nehráme na tabuľky, ale predovšetkým to zatiaľ nedáva žiadny zmysel. Vychádzajúc z našich reálií sa pohybujeme v Bratislave a jej blízkom okolí. Takže, v rámci testu sme eGolfa nabíjali najmä na nabíjačkách v obchodných centrách a v sídle importu. Ak máte šťastie, že na rýchlonabíjačke nie je nasosnutá nejaká Tesla a teda nemusíte čakať na pripojenie, tú hodinu času strávenú nabíjaním viete zmysluplne využiť a energiu máte „zadarmo“. Samozrejme zadarmo v silných úvodzovkách. Elektrickú energiu musí niekto s ekonomickými a ekologickými nákladmi vyrobiť a Vy sa k nej dostanete bezplatne len vďaka aktuálnej propagandistickej podpore elektro-mobility vyvolanej nie prirodzeným vývojom, ale byrokratickým nátlakom zo strany euroúradníkov, ktorý aj vďaka svojim platom a penziám žijú odtrhnutí od reality. Pohľad na kilowatthodiny naskakujúce na vlastnom, domácom elektromere by určite nepotešil ani ich a ani Vás. Rovnako nepoteší, že do plného nabitia z domácej zásuvky som potreboval skoro 9 hodín, teda celú noc.
Na úvodnú otázku odpovedám „Ánie“. Nezmenil sa môj pohľad na elektro-mobilitu. Stále ju považujem za neprirodzený, pokrytecký byrokratický nezmysel prežívajúci len vďaka politickému a právnemu vydieraniu automobiliek. Páni úradníci ma stále nepresvedčili, že ide o ekologický a teda skutočne alternatívny spôsob pohonu. To naozaj nevidíme, že neexistuje nič také ako „čistá“ elektrina? Nie, ani voda, ani vietor nevyrába elektrickú energiu bez vedľajších negatívnych následkov. A čo batérie? Pre ich výrobu je nevyhnutná ťažba ťažkých kovov, recyklácia vyradených batérií je energeticky náročná a dotácie na podporu elektromobilov odčerpávajú zdroje z potrebnejších miest a deformujú hospodársku súťaž. Peniaze, ktoré sú automobilky nútené venovať elektricite by som radšej videl v pokračujúcom rally programe alebo v ďalšom ostrom hatchbacku. A verím, že nie som sám...
Zmenil sa však môj pohľad na elektromobil, aspoň v podaní eGolfu. Volkswagen sa zhostil výroby plnohodnotného elektrického auta nižšej strednej triedy s perfekcionizmom a efektivitou jemu vlastnou. Žiadny absurdný japonský hmyzí dizajn s obmedzenou funkcionalitou. Žiadny hybridný nezmysel spájajúci nevýhody spaľovacieho motoru a elektromotoru. Jednoducho (skoro) dokonalé auto danej kategórie (na predĺžení reálneho dojazdu sa intenzívne pracuje). Tak ako je Golf stále etalónom svojej triedy, tak sa ňou stal aj eGolf ako Das eAuto. V dnešnej dobe som navyše ochotný eGolf akceptovať ako lifestylový doplnok a imidžový mestský dopravný prostriedok.
Autor: Miro Vilím, Foto: Pavol Gemeiner,
Modelka: Dominika Čič, Model: Martin Miko
