Volvo S90 T6 AWD R-Design: Oblek a kladivo
Zaváhal som. Dostal som ponuku šoférovať veľký švédsky sedan. Volvo S80 V8 s charakterne znejúcim osemvalcovým atmosférickým motorom s objemom 4,4 litra. Vďaka šesťdesiatstupňovému uhlu rozovretia valcov a vzájomnému prekrytiu o polovicu priemeru valca má kompaktné rozmery a je uložený vpredu naprieč. Výkon 315 koní a 440 Nm je prenášaný na všetky štyri kolesá cez šesťstupňovú automatickú prevodovku, ktorá tradične robustnú limuzínu dopraví na stokilometrovú rýchlosť za 6,5 sekundy a rozbehne až na rýchlosť 250 km/h. Všetky tieto údaje sa mi preháňali hlavou, keď ma vtedajší vlastník auta, môj kolega Peter, dynamicky previezol na sedadle spolujazdca. Prečo som ponuku nevyužil? Nuž, bolo to jeho súkromné auto a netušil som, že sa mi podobná možnosť už (asi) nikdy nenaskytne. Dodnes mu zazlievam, že ho predal... a sebe, že som neporušil svoje zásady a nechytil ten volant do ruky!
Späť do súčasnosti. Tentoraz som ponuku jazdiť na veľkom sedane od Volva neodmietol, práve naopak, veľmi som sa tešil. Volvo S90 T6 AWD R-Design je desať rokov od predstavenia osemvalca vyvíjaného v spolupráci s Yamahou jeho duchovným nástupcom. A skok akým sa Volvo posunulo vpred je obdivuhodný. Áno, ja viem, pod kapotou je len dvojlitrový, kompresorom a turbom prepĺňaný, štvorvalec. Ale je to KLADIVO! Síce nie také silné ako v S60 Polestar, ale stále má 320 koní pri 5.700 otáčkach za minútu a 400 Nm v rozsahu od 2.200 do 5.400 otáčok za minútu (pre viac zvoľte úpravu Polestar, dostanete 334 koní a 440 Nm). Slušný výkon, ktorý kultivovane, bez toho, aby si pokrčil značkový OBLEK, dokáže zamávať aj s pohotovostnou hmotnosťou vozidla 1898 kg. Zrýchlenie z nuly na sto sa vďaka hladko radiacemu osemstupňovému automatu a pohonu všetkých kolies odohrá za 5,9 sekundy a maximálna rýchlosť 250 km/h je viac ako dostatočná pre všetky situácie. Motor má neuveriteľne charizmatický zvuk, približne do tritisíc otáčok (čo je maximum pri bežnej jazde) je pokojný a decentný, ale viete, že spaľuje benzín. Nad touto hranicou a pri dynamickej jazde je burácajúci ako partia Vikingov pripravujúcich sa na bitku. Vnímate hukot kompresoru a fukoty turba, ale vďaka výbornej zvukovej izolácii sú všetky zvuky akoby vzdialené, bitevné pole je ďaleko pred vami.
Predná časť auta je s ohľadom na veľkosť motora relatívne ľahká a malý motor necháva priestor pre veľké vytočenie kolies. Prospieva to nielen manévrovateľnosti v nízkych rýchlostiach, ale aj pri dynamickej jazde. Auto je agilné a nedotáčavosť v zásade nemá v repertoári jazdných vlastností. Skvele som sa dokázal zabávať aj na mojej obľúbenej ceste od Trenčianskych Stankoviec smerom na Beckov a ďalej po starej ceste na Piešťany, cítil som sa pritom pohodlne a ako v bavlnke, až na momenty, kedy ma bezpečnostné pásy na rýchlo prechádzaných horizontoch rezolútne pritiahli do športových sedadiel. Občas som si podradil pádlami pod volantom, ale skôr pre ten pocit, ako zo skutočnej potreby. V dynamickom režime prevodovka radí podľa potrieb športovej jazdy, naopak v komfortnom sa snaží o zachovanie čo najväčšej pohody.
Dynamická okresková jazda si však žiada dostatok stooktánovej medoviny, počítajte s viac ako pätnástimi litrami, v mestskej premávke pri pohybe prískokmi vpred som mal priemer dokonca 17,9... Naopak, pri bežnej jazde mimo mesto, v rámci okresných rýchlostných limitov sa priemerná spotreba pohybovala okolo ôsmich litrov. Režim Eco... Prepáčte, opäť som nemal silu skúšať ho. Celkový priemer za viac ako sedemsto kilometrov dosiahol podľa palubného počítača 11,4 litra, čo považujem za adekvátnu spotrebu zodpovedajúcu hmotnosti, výkonu motora a jeho vychutnávaniu si plnými dúškami. Jedinou vadou na kráse motora je palubným počítačom odhadovaný dojazd, keď po dlhšom jazdení v meste ukazuje pri plnej šesťdesiatlitrovej nádrži len niečo málo cez 300 kilometrov, nie je to nič príjemné. Na druhej strane, silný benzínový motor k prestížnej limuzíne jednoducho patrí.
Hlavnou zbraňou v súboji o zákazníka však nie je kladivo, prepáčte, motor, ale oblek. Oblek akoby odliaty z jedného kusu švédskej ocele. Na prvý pohľad reprezentatívna limuzína, na druhý, dynamický sedan. V našom prípade dopĺňajú ostré krivky karosérie špecifické prvky výbavy R Design, športový predný nárazník s čierno lakovanými časťami, osobitý výplet masky chladiča, zadný nárazník so zvýraznenými koncovkami výfukového potrubia a krásne dvadsaťpalcové kolesá R Design s pneumatikami 255/35 R20. Celok perfektne dotvára nádherná metalická farba Bursting Blue. Výbava R Design okrem odlišného dizajnového prevedenia nárazníkov obsahuje aj športový podvozok, znížený o 15 mm a... Moment! Športový podvozok? Priznám sa, toto som zistil až nahliadnutím do špecifikácie pri písaní tohto textu. Veľké Volvo poskytuje vynikajúci komfort aj na už spomínaných dvadsiatkach, zásadné problémy mu nerobia ani veľké priečne nerovnosti. Na jednej strane teda komfort vyžadovaný v tejto triede, na strane druhej isté správanie sa aj pri dynamickej jazde. Odladenie športového podvozku sa naozaj podarilo a je dôkazom, že ak si podvozkoví inžinieri dobre robia svoju prácu, adaptívne tlmiče nie sú potrebné.
Fantastické dizajnové predstavenie pokračuje aj v interiéri. Na rozdiel od veľmi elegantného svetlého vyhotovenia skôr testovaného Volva V90 je interiér celý intímne čierny. Od antracitového stropu, cez tmavú palubnú dosku s karbónovými obkladmi interiéru, športové sedadlá v kombinácii textilu nubuck a čiernej kože prešívanej kontrastnou bielou niťou až po čiernou perforovanou kožou obšitý prístupový modul (hovoriť tomu „kľúč“, či „ovládač“ by bolo nehodné jeho prevedenia). Osobitnú poznámku mám k športovým sedadlám. Okrem výraznejšej bočnej opory je ich zásadnou vlastnosťou komfort. Mne osobne sa v nich sedelo dokonca ešte lepšie ako v tých komfortných, ktoré som mal v skôr testovanej V90 Cross Country. Nedostanete ich síce s odvetrávaním, ale s ohľadom na textilom čalúnené stredy sedadiel to nepovažujem za mínus. A ako vyzerajú? Luxusne. Perfektná Nappa koža, dokonalá ergonómia, absolútne pohodlie. Čerešničkou na torte je 1400 W audiosystém Bowers&Wilkins, s luxusne prevedenou sadou devätnástich (číslom 19!) reproduktorov a famóznym zvukom.
Volvo prešlo obrovský kus cesty a už ho nie je možné považovať len za alternatívu majetných intelektuálov a slobodných povolaní, ale po všetkých stránkach plnohodnotnú (a s cenou 80.650,- EUR aj výhodnejšiu) konkurenciu pre nemeckú prémiovú trojku. Dizajn exteriéru, kvalita materiálov a ich spracovanie v interiéri jednoducho aktuálne nemá vo vyššej strednej triede dostatočne silných oponentov.
Volvo S90 T6 AWD R-Design je pre mňa nielen najlepším autom, aké Volvo doteraz vyrobilo, ale aj autom, ktoré mňa ako fanúšika veľkých SUV prevychovalo. Nepotrebujem veľké SUV. Potrebujem veľký sedan. Volvo.
Text: Miro Vilím, Foto: Martin Cyprian Photography
